Labyrintný dvor - Gombasecký letný tábor 2025
V dňoch od 15. do 20. júla sme sa opäť zúčastnili na festivale Gombaszögi Nyári Tábor ("Gombasecký letný tábor"), kde tím TANDEM pripravil pre návštevníkov bezpečný a inšpiratívny priestor – Labyrintný dvor. Radostnou novinkou tohto roku bolo jeho rozšírenie: naše programy prebiehali paralelne už v troch stanoch.
Bol to ten malý ostrov, kde sa človek mohol vymaniť z ruchu festivalu a odovzdať sa tichu, spomaleniu a vnútornému načerpaniu síl. Zišla sa tu komunita, ktorú spájala spoločná túžba po sebapoznaní, osobnom rozvoji a vedomej prítomnosti – a to všetko na pozadí pestrého festivalového programu, koncertov, kultúrnych vystúpení, spoločenských hier a diskusií o spoločenských témach.
Labyrintný dvor, ktorý organizuje nezisková organizácia TANDEM, počas týždňa hostil pestrú paletu programov podporujúcich vnútorné skúmanie a objavovanie seba samého. Poslaním našej organizácie aj naďalej zostalo podporovať ľudí na ceste k vedomejšiemu životu prostredníctvom sebapoznania a zodpovednosti. Do Gombaseku sme priniesli bohatú ponuku aktivít: workshopy, inšpiratívne prednášky, sebapoznávacie nástroje, testovanie hier, rozprávanie príbehov a samozrejme aj jedinečný zážitok z chôdze labyrintom.
Každé ráno sa začínalo pobožnosťou Zväz mladých reformovaných – Firesz, ktorá priniesla duchovné naladenie. Počas dňa si návštevníci mohli oddýchnuť v čajovni pri špeciálnych čajoch a osviežujúcich limonádach, zatiaľ čo pri labyrintných prechádzkach – pod vedením odborníkov (Péter Halász, Alma Halász, Kriszta Molnár, Péter Urbán) – sa vydali na hlboké vnútorné cesty.
V utorok sme spoločne postavili labyrint – tradíciu, ktorá rámcuje celý týždeň. Popoludní sa pod vedením odborníkov konala spoločná chôdza labyrintom pre organizačný tím a členov štábu. Bol to výnimočný zážitok, po ktorom nasledovali zmysluplné rozhovory, ktoré nám pomohli vedomejšie sa pripraviť na nadchádzajúci týždeň a lepšie sa navzájom spoznať. Večer sa uskutočnilo otvorenie série VándorLáss: Peti Halász a Zoltán „Kovi“ Kovács, zakladateľ neziskovej organizácie VándorLáss, nás previedli pozoruhodnou motocyklovou cestou – 2300 kilometrov naprieč severným Thajskom, príbeh prepletený šamanizmom, dobrodružstvom a sebapoznaním – ktorý sa skončil doslova búrlivým vyvrcholením.
V stredu sa v rámci programu Firesz uskutočnila prednáška Eszter Áfra o vzťahu medzi vierou a vrcholovým športom. Neskôr sa s nami podelil Dorian Vida o svoju osobnú skúsenosť z púte na Camino de Santiago, počas ktorej nám ukázal, že aj dlho očakávaná cesta môže priniesť množstvo nečakaných zvratov. V skorých popoludňajších hodinách diskutoval Zoltán „Kovi” Kovács s Rózsou Katona a Domonkosom Kovácsom o tom, prečo je párová joga takým výnimočným a zmysluplným zážitkom. Na mindfulness workshope pomohla účastníkom Anita Mellár Mezei nájsť ticho uprostred vnútorného hluku. Večer sme sa nechali inšpirovať príbehmi Attilu „Etila” Budaia, svetobežníka, ktorý nám ukázal, že každá vonkajšia cesta je zároveň aj hlbokou vnútornou púťou. Deň uzavrela interaktívna prednáška Pétera Urbána na tému ako (ne) komunikovať – prednáška, ktorá bola zároveň úsmevná aj veľmi podnetná na zamyslenie.
Vo štvrtok spojili Anita Mellár Mezei a Péter Halász mindfulness s prechádzkou labyrintom. Tí, ktorí to zažili – alebo aspoň chvíľu pozorovali – môžu povedať, že to bol hlboký a zároveň oslobodzujúci zážitok. Popoludní sa uskutočnil sebaspoznávací workshop pod vedením Kriszty Molnár s názvom "Cesta k sebe samému". Ako to vyjadril jeden účastník: „Nebola to len obyčajná diskusia, ale skutočná cesta sebapoznania. Kriszta svojím jemným vedením a podporujúcou prítomnosťou vytvorila bezpečný priestor bez súdenia, v ktorom sme sa mohli ponoriť hlbšie do seba.“ Firesz priniesol aj v tento deň dôležité témy: Péter Pandy hovoril o viere a zodpovednosti v kontexte verejného života, zatiaľ čo Jonatán Acsay skúmal vzťah medzi podnikateľskými ambíciami a kresťanskými hodnotami. Neskôr k nám zavítal László Kollár-Klemencz, hudobník a spisovateľ, aby rozprával o putách medzi človekom a zvieraťom, ako aj o svojej knihe Anyám tenyere ("Dlaň mojej mamy). Stretnutie s ním bolo zároveň inšpiratívne aj veľmi srdečné. Večer, v rámci série VándorLáss, sa Zoltán Lencsés a Kriszta Molnár podelili o svoje skúsenosti z putovania Saharou a o marocké zážitky, v rozhovore, ktorý viedol Kovi.
V piatok sme po rannej pobožnosti a prechádzke labyrintom obrátili pozornosť na naše vnútorné zdroje. Workshop Rodinné vzorce – požehnanie alebo kliatba?, ktorý viedla Brigi Ujfalusiné Buzder, sa zameral na našu generačnú dedičnosť prostredníctvom rodinných konštelácií. V programe Firesz vystúpila Veronika Horváth, právnička, ktorá hovorila o našom prístupe k práci z kresťanskej perspektívy. Popoludní patril medzi vrcholy obľúbený program „Spýtaj sa kňaza“, kde na otázky publika odpovedali otec Patrik Balázs, farár Tibor Lóczy a pastor Árpád Molnár – a tí, ktorí sa pýtali, dostali dokonca malé prekvapivé občerstvenie. Počas dňa sme sa venovali aj sebapoznávacím a psychologickým témam: lesný kúpeľ s Anett Zlatarits Iván, arteterapeutický workshop „Môj obraz o sebe v obrazoch” so Zsuzsannou Borka Beňo, interaktívna prednáška o zmenených stavoch vedomia psychológa Róberta Mikusa. Návštevníci si mohli vyskúšať stolovú hru o udržateľnej menštruácii, ktorá súvisela s jedným z našich projektov. Večer sa Kovi podelil o príbehy zo svojej nezabudnuteľnej cesty v Peru – o Amazónii, inckom dedičstve a Andách. Poslucháči mali pocit, akoby cestovali spolu s ním.
Skutočným vrcholom dňa bola prednáška otca Feriho Pála: „Čo nám pomáha prežiť životné neriešiteľné situácie?” Smiali sme sa, plakali a odniesli si nespočetné množstvo cenných poznatkov. Ako napísal festivalový časopis Vadalma: „Tento rok Feri Pál obzvlášť veľa hovoril o liečivej sile umenia, komunity a empatie. Zdôraznil, že nie vždy je potrebné povedať niečo múdre, keď niekto trpí. Niekedy stačí len povedať: ‚Som tu.‘ Objatie. Tanier koláčov. Fotografia, ktorú si spoločne pozrieme. Gestá, ktoré hovoria: nie si sám. To niekedy znamená viac ako akékoľvek veľké slová či ponaučenia.“
V sobotu sa skupina nadšených a inšpirujúcich mladých ľudí – Alma Halász, Gáspár Bondor a Barnabás Kovács – podelila o to, čo pre nich znamená svet Dungeons & Dragons. Ukázalo sa, že táto hra nie je len zábavou, ale aj hlbokou formou tvorivého sebavyjadrenia a zdrojom priateľstiev. Zsuzsanna Varga a János Hushegyi viedli workshop o intimite a osobných hraniciach. Vypočuli sme si aj misijný príbeh od Attilu Borsiho, teológa a reformovaného farára. V lese sprevádzala účastníkov Anett Zlatarits Iván pri analýze stromovej kresby, ktorá im pomohla získať nové perspektívy v blízkosti prírody. Téma udržateľnej menštruácie pokračovala pri našom vyhradenom stánku. Evelyn Asiama priniesla farebnú, energickú a veľmi pútavú prednášku o mnohorakých významoch jedla. Neskôr hovoril Kovi o zene a deň uzavrela prednáška spisovateľky a koučky Kinga Pattermann, v rámci ktorej sme preskúmali dôležité oblasti života prostredníctvom intuície.
V nedeľu sme sa zobudili do pokojnejšej atmosféry. Festivalový areál sa pomaly utíšil. Čajovňa privítala svojich posledných hostí a oficiálny program festivalu sa uzavrel ekumenickou bohoslužbou. Napokon sme spoločne rozobrali Labyrint a rozlúčili sa s jeho levanduľou prevoňanými chodníkmi. Naše srdcia naplnila vďačnosť: spoločné rozhovory, tiché i veselo hlučné chvíle, smiech a inšpirujúce prednášky zostanú v nás.
Ďakujeme všetkým, ktorí boli s nami v Labyrintovom dvore! Sme hlboko vďační našim návštevníkom, prednášajúcim aj nášmu fantastickému tímu dobrovoľníkov – bola to skutočná radosť spolupracovať! Každý organizátor a člen štábu prispel s maximálnym nasadením a tímovou prácou, aby sa naše programy úspešne uskutočnili.
Keď sme sa lúčili navzájom aj s dolinou, naposledy sme sa obzreli z festivalovej brány s vďačným srdcom a vydali sa domov s nádejou, že sa budúci rok, v roku 2026, opäť stretneme v Gombaseku, v Labyrintnom dvore.
