Aká bola naša tohtoročná zážitková konferencia?
Aká bola naša tohtoročná konferencia?
Uplynuli dva týždne od chvíle, keď sa skončila posledná hra, veľká sála stíchla a dvere konferenčného centra sa za nami zatvorili. Zážitková konferencia sa oficiálne skončila.
Existujú však udalosti, po ktorých sa už do každodenného života nedá vrátiť rovnakým spôsobom. Toto bola jedna z nich. A práve preto sme ju zorganizovali – a vy ste prišli. Nie preto, že by sa všetko zmenilo, ale preto, že sa v nás niečo trochu posunulo. Do toho istého života sa vraciame s inak formulovanými otázkami, jemne posunutými dôrazmi a vedomejšou prítomnosťou.
Prvý deň konferencie sa začal úsmevmi, veselými privítaniami a priateľskými rozhovormi. Už od prvých chvíľ bolo cítiť, že tu neplatí tradičný konferenčný scenár. Tešili sme sa zo známych tvárí a s rovnakým nadšením sme vítali aj nových účastníkov.
Kriszta Molnár, Gábor Sikula, Béla Keszegh a Péter Urbán privítali účastníkov srdečnými slovami, po ktorých spevácke rozcvičenie Liliány Kaszmán–Saróka rozprúdilo komunitu a dodalo konferencii energiu. V tomto duchu sa začala hlavná prednáška Hesny Al Ghaoui Neboj sa odvážne! – reziliencia doma a v škole. Prostredníctvom osobných príbehov ukázala, ako môžeme svoje obavy premeniť na zdroje sily v každodennom živote.
Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, aj tentoraz prebiehalo viacero workshopov paralelne, na čo najrozmanitejšie témy. V prvom bloku workshopov sa Éva Gyarmathy venovala výhodám neurodiverzity, s Erikou Hanulou sme si osvojili praktické techniky efektívneho učenia, Márton Svékus predstavil koncept vedenia mimo formálnych kompetencií a Andrea Lánczos otvorila priestor na reflexiu pomocou nástrojov skupinovej supervízie.
Popoludní v druhom bloku workshopov sa Noémi Récsei rozprávala s Monikou Veselou a Luciou Molnár Satinskou o učení sa slovenského jazyka medzi Maďarmi na Slovensku. Téma bola spracovaná z rôznych perspektív – pedagogickej aj jazykovednej – a z pohľadu rozličných identít, vďaka čomu publikum získalo bohatý a nuansovaný obraz vzťahu medzi jazykom a identitou.
V susedných miestnostiach medzitým Zoli Beck hral karty s pedagógmi, Csilla Szabó nás vybavila nástrojmi dramatickej pedagogiky a Liliána Kaszmán–Saróka bojovala proti vyhoreniu pomocou hravých cvičení. Pri príležitosti dvojstého výročia narodenia Móra Jókaiho sme účastníkov pozvali aj na tematickú prehliadku mesta pod vedením Tímei Szabó Csekei.
Aj v treťom bloku workshopov si každý našiel program podľa vlastného záujmu. V živom „knižničnom priestore“ Vzdelávacia reforma LIVE! mohli účastníci viesť inšpiratívne rozhovory s odborníkmi o praktickej realizácii reforiem. Zároveň Liliána Kaszmán–Saróka a Gábor Sikula predstavili hru ako zdroj vnútornej sily, Kriszta Molnár ponúkla psychodramatické riešenia každodenných problémov a Juszti Bondor nás hravou formou uviedla do fascinujúceho sveta umelej inteligencie.
Prvý deň sa skončil neopakovateľnou Kartovou hrou umelcov Zoliho Becka a Miklósa H. Vecseiho. Zahrané karty otvorili tajomstvá a piesne, ktoré si môžeme uchovať len tichým počúvaním. Bolo dobré zakončiť večer v tejto neopísateľne intímnej atmosfére.
Ráno druhého dňa sa nieslo v podobnom vzrušení ako predchádzajúci deň, no jeho atmosféra bola pretkaná niečím novým – niečím, čo sa zrodilo zo spoločného zážitku. Z pohľadov, z prirodzenosti ticha a z tónu rozhovorov bolo cítiť, že v každom doznieva to, čo zaznelo včera. Napriek tomu – alebo práve preto – sme sa s rovnakým elánom a túžbou po poznaní pustili do nového dňa.
Po krátkom privítaní nás naladil hudobno-meditačný úvod Jánosa Kissa. Keď vibrácie hudby prenikli každou bunkou, mohla sa začať dlho očakávaná hlavná prednáška Feriho Pála. Hovoril o povahe našich zablokovaní, vnútorných mechanizmoch a opakujúcich sa vzorcoch – typickým štýlom, presúvajúc sa zo stoličky na stoličku, presne sledujúc oblúk vlastných myšlienok. A ako do toho zapadol svietiaci plagát so Snoopym? To pochopia len tí, ktorí tam boli.
Po prednáške Feriho Pála bola latka vysoko, no spätná väzba rýchlo ukázala, že všetci ďalší lektori ju bez problémov preskočili. Vo štvrtom bloku workshopov hovoril Dávid Szél o kvalitnej prítomnosti v živote detí, s Györgyom Kulcsárom sme objavovali dary autizmu. Súbežne Krisztina Gyöngyösi skúmala vzťah medzi učením a stresom, István Rabec predstavil prístup growth mindset.
Po bohatom dopoludní nasledovala obedná prestávka plná živých rozhovorov a zdieľania skúseností, po ktorej sa s plnou energiou začal piaty blok workshopov. V hlavnej sále moderoval József Gazdag diskusiu v téme: ako smartfóny ovplyvňujú detstvo. Hosťami boli: Szilvia Gyurkó, Dávid Szél a Gábor Nyers. Medzitým Ági Sütöri predstavila hnutie Street Training, Erika Hanula ponúkla rodičom oporné body k podpore učenia ich detí, Ágnes Brath priblížila koučovací prístup školstvu a s Tímeou Szabó Csekei sme sa opäť vydali po stopách Jókaiho.
V šiestom – a poslednom – bloku workshopov sme sa zúčastnili bábkového predstavenia Chlapec v podaní divadla Vekker Műhely („Dielňa Vekker”), Szilvia Szabó ponúkla hodinu oddychu a hry, Anett Iván Zlatarits predstavila prírodné techniky na znižovanie stresu a Izabella Csordás načrtla jasnejšiu víziu rodičovskej budúcnosti.
Na záver dvoch intenzívnych dní sa s nami rozlúčila Kriszta Molnár a Csilla Szabó nás pozvala na poslednú hru – hru vďačnosti.
Keď sme vyšli z konferenčného centra, každý si odniesol niečo so sebou: nový pohľad, myšlienku alebo stretnutie, ktoré zohrialo srdce. Práve preto sa Zážitková konferencia možno nikdy naozaj nekončí – pretože spojenie s druhými, hra a vedomá pozornosť pokračujú v našich každodenných životoch.
Ďakujeme, že ste boli s nami a že ste sa s nami hrali. Veríme, že spoločné smiechy, veľké uvedomenia a získané skúsenosti vás budú sprevádzať aj naďalej. My sa už teraz tešíme na budúci rok, keď sa opäť stretneme a budeme pokračovať v začatej hre a objavovaní.
Autorka: Natália Szűcsová
